Alexander Dugin: Multipolarita si žiaduje reškonštrukciu celého systému nášho humanitného poznania
Primárne karty
1. Multipolarita je filozofia, ktorá popiera nároky západnej civilizácie na výlučnosť a univerzálnosť. Takto uvažovali ruskí slavianofili, Danilevskij a najmä dôsledne eurázijci, v Nemecku Spengler a Leo Frobenius, v Anglicku Toynbee, v USA Franz Boas a neskôr Huntington. Bez dôkladného preštudovania ich teórií jednoducho nemá zmysel hovoriť o multipolarite.
2. Multipolarita je špeciálna geopolitická teória, ktorá na rozdiel od klasickej bipolárnej geopolitiky vychádza z princípu distribuovaného Heartlandu, t. j. identifikácie v rôznych civilizačných zónach identitárneho jadra, jeho regionálnej “osi dejín” a jeho protikladu globalistickej liberálnej kartárskej siete. Aby sme však pochopili význam distribuovaného Heartlandu, musíme si najprv osvojiť základy klasickej geopolitiky. Okrem toho je kľúčový Schmittov koncept “veľkých priestorov”.
3. Do úvahy treba vziať tri relatívne nové pojmy: druhý svet, semiperiféria a štát – civilizácia. Navyše, na rozdiel od prevládajúcich predstáv (napr. Wallersteinových), Druhý svet a semiperiféria nepodliehajú stratifikácii – na centrum a perifériu, na Prvý a Tretí svet, ale iba sa upevňujú a pôsobia ako póly. Ale aj v tomto prípade je dôležité dôkladne preskúmať príslušné teórie.
4. V oblasti medzinárodných vzťahov som navrhol samostatnú teóriu (TIM), postavenú na prehodnotení realizmu, liberalizmu, postpozitivizmu a neogramizmu, kde predmetom medzinárodných vzťahov nie sú národné štáty, ale civilizácie, sú to póly.
5. A napokon vojenský aspekt. Multipolarita znamená úplne nový prístup k prvkom vojny a stavia do popredia teóriu civilizačných vojen, ktorá je ešte len v plienkach. Multipolarita si teda vyžaduje reštrukturalizáciu celého systému nášho humanitného poznania (primát civilizačného prístupu), preškolenie diplomatického zboru, nové vojensko-strategické myslenie a – čoho sme sa už nedotkli – prehodnotenie svetového hospodárstva z pozície ekonomicky suverénnych makroregiónov.
Alexander Dugin