Ich živým symbolom bol Vladlen Tatarskij a mnohí z nich sa dnes zoskupujú okolo frontového filozofa Korobova-Latinceva. Tam sa formuje filozofia vojny. V skutočnosti sa na frontoch SVO rodí nová inštitúcia filozofie, ako sa patrí (a nie zbierka zradcov). Po pochopení metafyziky vojny, svätej ruskej vojny, za ideály Svetového svetla možno spravodlivo a zodpovedne nájsť miesto pre všetky typy v obnovenej spoločnosti – v ľude ako armáde, ako armáde ducha a tela. Najdôležitejšie je začať zhora a smrťou preveriť statočnosť a dôstojnosť. To je to najlepšie z hierarchie – nemožno klamať, predstierať, tváriť sa a nebyť.

Vo vojne sa prejavuje samotné bytie, ktoré žiari existenciou. Len reorganizáciou armády na existenčnom základe sa dosiahne víťazstvo. To nie je niečo technické. Víťazstvo je vždy a predovšetkým víťazstvom ducha. Ale to všetko je zbytočné, ak sa nedosiahne víťazstvo na domácom fronte. Na domácom fronte Rusko potrebuje novú filozofiu. Keď sa jeho hrdinovia vrátia z frontu, nebudú v spoločnosti, v ktorej mali byť. To sa stane v každom prípade, ale tí, ktorí sú zodpovední za domáci front, majú teraz osobitné poslanie: zmeniť vedomie spoločnosti tak, aby bola pripravená prijať novú elitu. S ľuďmi nebude veľký problém. Ale úrady si musia uvedomiť, že osud štátu závisí od toho, s akou spoločnosťou sa ruskí vojaci vrátia s víťazstvom. Aký bude tento štát sám osebe. Je jasné, že nie taký, aký bol, a dokonca ani taký, aký je teraz. Bude iný.

Tento iný – obnovený, povznesený, spravodlivý – ruský štát sa musí začať budovať teraz. A treba začať so vzdelávaním, vedou a kultúrou, ktoré treba urýchlene koordinovať, harmonizovať, synchronizovať s prvkami svätej vojny, ktorú Rusko vedie s civilizáciou Západu. Význam tejto vojny treba pochopiť na fronte aj v tyle. Každý. Každá pochybnosť, zaváhanie a nepochopenie môžu mať katastrofálne následky. Človek prišiel z vojny. Nedotknutý alebo nie. A spoločnosť ho musí prijať dôstojne. Videl smrť, niesol smrť, smrť sa ho dotkla. Nebude tolerovať očividnú nespravodlivosť, korupciu, hlúposť, hulvátstvo a cynizmus voči tomu, za čo prelieval krv. Je to bojovník a hrdina a bude vyžadovať úctu k sebe samému. Ale nielen k sebe a svojim druhom – k ľudu, histórii, štátu, náboženstvu, hodnotám. To znamená, že bude uznávať a budovať a rozvíjať len taký štát, ktorý tomu všetkému bude zodpovedať.

Rovnako rodiny, všetci ľudia, ktorí stratili svojich blízkych, ktorí sa z tejto vojny už nikdy nevrátia, budú môcť žiť, dýchať, pracovať a tvoriť len vo svete, v ktorom sa bude ctiť ich pamiatka a ideály, za ktoré položili svoje životy, budú postavené do centra ako najvyšší horizont, ako morálny imperatív, ako cieľ.

V skutočnosti Sovietsky zväz pravdepodobne padol kvôli Afganistanu. Ale nie pre samotný fakt porážky, ale preto, že hrdinovia sa vrátili do spoločnosti, ktorá o nich nevedela, neuznávala ich hrdinské činy a hodnoty a myšlienky, pre ktoré zomreli, vyhasli a nikoho neinšpirovali. Mimochodom, niečo podobné sa stalo aj Nemecku, ktoré prehralo prvú svetovú vojnu. Následky poznáme: naša krajina sa zrútila a v Nemecku z trpkosti weimarského úpadku povstala čierna a zlá sila, ktorá uvrhla Európu do krvavej nočnej mory.

Preto je potrebné okamžite – myslím, že hneď po voľbách – spustiť procesy skutočných, nie kozmetických, nie čiastkových, ale plnohodnotných, vlasteneckých reforiem. V zásade je na to všetko pripravené a v mnohých oblastiach sa to už začalo. V posledných desaťročiach sa Rusko zúfalo snažilo integrovať do západného sveta, servilne napodobňovalo Západ, preberalo jeho liberálne hodnoty, metódy, kritériá a technológie. To všetko nás len oslabilo – najmä v oblasti morálky, ducha a sebavedomia. Jedovatá postmoderna rozložila kultúru, technokracia rozložila vedu a individualistický kód rozložil vzdelanie. Humanitárna sféra ruskej spoločnosti pod rúškom “demokratizácie” a “liberalizmu” v skutočnosti sústavne podkopávala základy štátnosti, tradičných hodnôt a civilizačnej identity.

V súčasnosti je jednoducho trestné ísť týmto smerom. Znamená to pracovať pre nepriateľa. Dnes si uvedomujeme, že z niektorých včerajších “vládcov myšlienok” sa stali “zahraniční agenti”, v podstate nepriatelia ľudu. Niektorí z nich už spáchali svoj rusofóbny coming out, iní to ešte len urobia. Ale tu nejde o jednotlivcov. Ide o sociálnu filozofiu, o ideu. Toto miesto zaujali západné klišé, myšlienkové náhražky a stratégie sociálneho inžinierstva, ktoré dôsledne rozkladajú ruský celok, národ, štát a identitu, všetko atomizujú na egoistické individuálne atómy. Už 30 rokov sa humanitné vedy a samotný štýl kultúry prestavujú podľa tohto liberálneho kódu. Teraz treba tento kód rozlúsknuť a odstrániť.

To je úloha filozofie domáceho frontu, vlastencov, ktorých poslaním je premeniť spoločnosť tak, aby bola úplne a pevne nasmerovaná – ako pohonič – strelou k víťazstvu a aby víťazi, ktorí sa vrátia z vojny, mohli s istotou povedať: toto je môj vlasť, toto je môj ľud, toto je moja spoločnosť, toto je moja moc. Je hodná mňa a mojich hrdinských činov, hrdinských činov všetkých mojich druhov ako ja, a my všetci, čo sme sa vrátili z vojny alebo sme tam zostali ležať na starej zemi veľkého Ruska, sme hodní tejto krajiny, tohto ľudu, tejto spoločnosti, tejto moci. Pretože my sme národ. Národ víťazov.

https://www.armadnymagazin.sk/2024/02/25/filozof-dugin-vlastenci-sa-vrat...