Zatiaľ čo demokrati sa čoraz viac zameriavajú na zachovanie globálnej dominancie USA, aj keď riskuje vojnu s Ruskom a Čínou, Trump uprednostňuje multipolaritu. Nadchádzajúce prezidentské voľby v USA 5. novembra majú obrovský význam, pretože ich výsledok ovplyvní nielen Spojené štáty a Západ, ale aj celý osud ľudstva. Je to preto, že hrozí jadrový konflikt a potenciál tretej svetovej vojny, ktorá postaví Rusko proti NATO. Budúci obyvateľ Bieleho domu rozhodne, či ľudstvo prežije, preto je nevyhnutné dôkladne preskúmať primárnych kandidátov v týchto voľbách a pochopiť ich platformy a pozície.

V posledných mesiacoch a rokoch Joe Biden vykazoval známky zhoršeného sústredenia, ktoré môžu súvisieť s vekom, alebo základnými zdravotnými problémami, ale zdá sa to bezvýznamné vzhľadom na to, že je len figúrkou zakorenených politických elít americkej Demokratickej strany. Biden nemusí byť ani nažive, aby mohol vládnuť. Človek si predstaví tie mŕtvoly slávnostne exhumované počas každoročných rituálov počas festivalu Ma’nene na ostrove Sulawesi a v malgašských etnických tradíciách na Madagaskare.

Zástancovia globalizácie

Či už má pulz, alebo nie, jeho administratíva bude pokračovať, pretože za Bidenom stojí jednotná kohorta globalistov – alias “svetová vláda” alebo “vládnuce vrstvy” – pozostávajúca z kľúčových postáv amerického “hlbokého štátu” a liberálnych elít Európy a mimo nej.

Biden sa hlási k globalistickej ideológii zameranej na zjednotenie ľudstva pod vládou liberálnych technokratických elít, zrušenie suverénnych národných štátov a integráciu medzi rôznymi národmi a náboženstvami – moderná Babylonská veža. Mnohí kresťania to považujú za predchodcu príchodu Antikrista.

V skutočnosti sú niektoré z nich bližšie k sci-fi. Zástancovia globalizácie – ako Yuval Harari, Klaus Schwab, Raymond Kurzweil a Maurice Strong – otvorene diskutujú o potrebe pokroku v umelej inteligencii (AI) a neurónových implantátoch schopných eliminovať alebo omladzovať mozgové bunky. Medzitým je Západ svedkom zrušenia pohlavia a rasy. Biden má pri realizácii tejto agendy malý vplyv. Slúži ako symbolický predstaviteľ globalizmu. Bidenova Demokratická strana je domovom rôznych názorov a pozícií, no dokonca aj osobnosti demokratickej ľavice (ako Bernie Sanders alebo Robert Kennedy), ktoré plne nepodporujú globalizáciu, sa zjednotili v jeho podpore.

Okrem toho Bidenove vlastné obmedzenia nie sú znepokojujúce, pretože skutočná autorita spočíva v rukách iných. To však nie je kľúčový bod. Za Bidenom sa totiž skrýva ideológia, ktorá si získala významnú trakciu po celom svete.

Liberál vs konzervatívec

Väčšina globálnych elít zastáva liberálne názory v rôznej miere. Liberalizmus celosvetovo prenikol do vzdelávania, vedy, kultúry, informácií, ekonomiky, podnikania, politiky a dokonca aj technológií. Biden slúži ako ústredný bod, kde sa vlákna zbiehajú. Demokratická strana USA stelesňuje politický prejav liberalizmu. Demokrati sa čoraz viac zameriavajú menej na záujmy Američanov a viac na zachovanie globálnej dominancie, aj keď riskujú vojnu s Ruskom a Čínou, čím ohrozujú samotné USA.

Americkí neokonzervatívci sa tiež pripájajú ku globálnej agende, ktorú podporujú Bidenovi podporovatelia. Patria medzi nich bývalí trockisti, ktorí prechovávajú nepriateľstvo voči Rusku a predstavujú si globálnu revolúciu po úplnom triumfe západného kapitalizmu. Neokonzervatívci sú jastrabími zástancami unipolárneho sveta a poskytujú Izraelu neochvejnú podporu napriek genocíde v Gaze. Zatiaľ čo niektorí hovoria, že sú demokrati, väčšina z nich sú republikáni. Slúžia ako opačný pól k Donaldovi Trumpovi. Svojím spôsobom je to piata kolóna: demokrati a Bidenova frakcia v rámci Republikánskej strany.

V neposlednom rade je tu “deep state”: nestranícke elity vrátane vládnych úradníkov, vyšších byrokratov a šéfov armády a spravodajských služieb. Slúžia ako správcovia amerického štátu. Od prezidentovania Woodrowa Wilsona (1913-21) reprezentovali tradičnú politiku demokratov a republikánov dva prístupy. Demokrati uprednostňujú globálnu dominanciu a globálne šírenie liberalizmu, zatiaľ čo republikáni uprednostňujú posilnenie USA ako superveľmoci.

Nie sú to protichodné programy. Skôr sa zameriavajú na dosiahnutie rovnakého cieľa, len s jemnými rozdielmi. Americký hlboký štát pôsobí ako strážca tohto jedného celkového cieľa, čo umožňuje občasný náklon rovnováhy medzi týmito dvoma cestami.

Počas prezidentovania Georgea W. Busha neokonzervatívci dominovali Republikánskej strane a globalizácia sa úzko spojila s atlantickými sklonmi a pravicovou hegemóniou, a to všetko v zhode na unipolárnej globálnej štruktúre. Vzhľadom na unipolárnu povahu globalizácie bol malý rozdiel medzi zahraničnou politikou globalistických demokratov ako Bill Clinton a Barack Obama a republikánskych neokonzervatívcov ako George W. Bush. Dnes deep state naďalej schvaľuje tento zastrešujúci smer. Bidenova administratíva úzko odráža záujmy a hodnoty najvyššej americkej úrovne.

Bidenové priority

Bidenova podpora pochádza z veľkých financií, globálnych médií a korporátnych monopolov. Akékoľvek duševné a/alebo fyzické slabosti spôsobené vekom znamenajú, že tí, ktorí ho podporujú, použijú spravodlivé prostriedky alebo podvody, aby ho udržali pri moci. V nedávnom predvolebnom prejave sa zdalo, že Biden uprednostňuje slobodu pred demokraciou. Toto nebolo žiadne pošmyknutie. Je to globalistická stratégia. Ak sa demokratické udržanie moci stane neuskutočniteľným, nedemokratické akcie sa racionalizujú pod rúškom “slobody”. To v podstate opisuje diktatúru, nie národnú, ale medzinárodnú, globalizovanú verziu. Konflikt s Ruskom môže slúžiť ako právna zámienka. Biden by mohol napodobniť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zrušením volieb. Macron vo Francúzsku alebo Scholz v Nemecku môžu urobiť to isté.

Zástancovia globalizácie na Západe uvažujú o scenároch, ako priamo zaviesť diktatúru a podkopať demokraciu. Pre ľudstvo by Bidenovo víťazstvo bolo katastrofou. Projekt globalistov, “nový Babylon”, bude pokračovať. Existujúce konflikty môžu eskalovať, nové konflikty sa môžu vznietiť. Biden stelesňuje vojnu bez konca a obmedzení.

Trump a trumpizmus

Za Donaldom Trumpom sú v hre úplne iné sily. Predstavuje alternatívu k Bidenovi a globalizácii, ktorá sa výrazne odchyľuje od politiky demokratických aj republikánskych predchodcov. Trumpovo prvé prezidentské funkčné obdobie bolo poznačené neustálym škandálom. Americký establišment sa proti nemu vehementne staval, kým ho nenahradil Biden. Na rozdiel od Bidena je Trump charizmatický, inovatívny a má silnú vôľu. Napriek svojmu veku je v dobrom zdravotnom stave, nadšený, aktívny a energický. Zatiaľ čo Biden pracuje ako súčasť tímu, Trump je osamelá postava, ktorá stelesňuje americký sen prostredníctvom svojho osobného úspechu. Je známy svojím narcizmom a egocentrizmom, je tiež vysoko kvalifikovaným a uznávaným politikom. Ideologicky sa Trump spája s klasickými americkými konzervatívcami alebo americkými konzervatívcami zo starej školy (nie s neokonzervatívcami). Presadzujú tradičný izolacionistický prístup, ktorý historicky prijali republikáni, zapuzdrený v Trumpovom slogane: Amerika na prvom mieste. Významnými zástancami tejto ideológie sú filozof a politik Patrick Buchanan a bývalý Trumpov poradca Steve Bannon, aktivista Tea Party.

Často sú oddanými kresťanmi a obhajujú tradičné hodnoty a zvyky sústredené okolo rodiny. Ich zahraničná politika uprednostňuje suverenitu USA. Trumpov slogan “Make America Great Again” je toho príkladom. Nemajú radi zahraničnú americkú intervenciu a nedôverujú im, pokiaľ bezpečnosť a záujmy USA nie sú jasne ohrozené. Ideologicky sú Trump a Biden v ostrom kontraste. Trump sa vysmieva svojim globalistickým kolektívnym oponentom ako “močiaru”. Jeho vlastná ideológia sa teraz nazýva “trumpizmus”. Získava významnú podporu veľkej časti Američanov, najmä v štátoch “preletovej zóny” medzi východným a západným pobrežím USA, kde mnohí zastávajú konzervatívne a tradičné hodnoty.

Americká kultúra je individualistická a podporuje ľahostajnosť voči názorom ostatných, vrátane tých, ktorí sú pri moci. To často vedie k skepticizmu voči federálnej vláde, o ktorej si mnohí Američania myslia, že by nemala mať právomoc obmedzovať slobody. Trumpova priama výzva na týchto bežných Američanov – hoci nebrala ohľad na politické, finančné a mediálne elity – bola nápomocná pri jeho zvolení za prezidenta v roku 2016. V Republikánskej strane v roku 2024 sú tradicionalistickí konzervatívci a noví konzervatívci, čo vedie k rozdeleniu. Noví konzervatívci sa viac spájajú s Bidenom a globalistami a trumpizmus je v rozpore s ich základnými princípmi. To, čo ich spája, je podpora americkej veľkosti a cieľ zvýšiť jej silu v strategickej, vojenskej a ekonomickej oblasti.

Dve tváre republikánov

V priebehu desaťročí bývalí trockisti založili vplyvné intelektuálne inštitúcie (ako sú think-tanky a výskumné centrá) a infiltrovali sa do etablovaných inštitúcií prostredníctvom svojich agentov. Naproti tomu tradicionalistickí konzervatívci nemajú celý rad “intelektuálnych tovární”, ktoré by riadili súčasný diskurz. V 90. rokoch sa Buchanan sťažoval, že noví konzervatívci riadia Republikánsku stranu a marginalizujú jej tradičných politikov. Toto napätie pretrváva aj za Trumpa. Počas svojho prvého funkčného obdobia sa Trump cítil nútený vymenovať neokonzervatívcov, ako bol horlivý a agresívny John Bolton (vybraný za poradcu pre národnú bezpečnosť). Bolton podkopával Trumpovu politiku vždy, keď to bolo možné, a potom sa obrátil proti Trumpovi osobne.

Voľby majú pre republikánov veľký význam. Politici, vrátane členov Kongresu, senátorov a guvernérov štátov, uznávajú Trumpovu popularitu medzi voličmi a cítia sa nútení ho podporiť z pragmatických dôvodov. To podčiarkuje jeho vplyv v Republikánskej strane. Predstavuje cestu k moci nielen pre tradičných konzervatívcov, ale aj pre pragmatikov, ktorí sa snažia zvíťaziť. Noví konzervatívci v strane budú mať naďalej vplyv, ale je nepravdepodobné, že by Trump riskoval prerušenie vzťahov s nimi.

Jednanie s Trumpom

Spomínaný “hlboký štát” zostáva voči Trumpovi chladný. V ich očiach je arogantný a má okrajové názory popri populárnejších a tradičnejších myšlienkach. Jeho problémy s inštitúciami, ako je CIA, boli dobre zdokumentované, ale hoci hlboký štát nepodporuje Trumpa, nemôže ignorovať jeho popularitu. Trump by si mohol vybudovať inštitucionálnu podpornú základňu, ak by sa tak rozhodol, ale jeho temperament tomu neprospieva. Je spontánny a impulzívny, spolieha sa na svoje vlastné sily. To rezonuje s voličmi, ktorí ho považujú za kultúrne známy americký archetyp. Ak Trump v novembri vyhrá, ako to očakáva väčšina prieskumov, vzťah medzi Bielym domom a hlbokým štátom sa určite zmení. Bude sa vyvíjať úsilie na nadviazanie systematických vzťahov s ním. Je pravdepodobné, že Bidenovi priaznivci sa budú snažiť zabrániť Trumpovmu víťazstvu za každú cenu. Môžu vraždiť, väzniť, búriť sa, iniciovať občianske nepokoje, spustiť štátny prevrat alebo eskalovať zámorské vojenské konflikty, aby vyvolali širšiu vojnu, možno svetovú vojnu. Keďže zástancovia globalizácie majú významnú podporu hlbokého štátu, všetko je možné. Ak však Trump vyhrá, bude to mať hlboký vplyv na globálnu politiku. Krajiny na celom svete sa budú musieť zrazu prekalibrovať.

Multipolárna éra

Trumpovo odmietnutie unipolárneho svetového poriadku a globalizačného projektu by našlo podporu u zástancov multipolarity, ako sú Rusko a Čína, nehovoriac o Spojených štátoch. Mnohí tam chcú vidieť chrbát globálnej liberálnej elity. S Trumpom ako katalyzátorom by akýkoľvek nový multipolárny svet videl, že Spojené štáty budú naďalej hrať významnú úlohu, len nie dominantnú. “Make America Great Again” by stále platilo, ale inak. Medzitým by sa konflikty udržiavané globalistami jednoducho neskončili. Trumpova požiadavka, aby Rusko ukončilo vojnu na Ukrajine, by bola praktická, ale v praxi mimoriadne náročná. Očakáva sa, že Trumpova podpora Izraela v Gaze aj mimo nej bude rovnako silná ako Bidenova. Trump vidí izraelského premiéra Benjamina Netanjahua ako pravicového politického spojenca. Podobne bude Trumpov prístup k Číne pravdepodobne prísny, najmä pokiaľ ide o čínske spoločnosti pôsobiace v USA.

Pragmatizmus verzus dogmatizmus

Hlavný rozdiel medzi Trumpom a Bidenom spočíva v Trumpovom uprednostňovaní racionálnych amerických národných záujmov (známych ako realizmus). Je to praktický prístup založený na hodnotení vzťahov na základe moci a zdrojov inej krajiny. Naproti tomu Bidenov je dogmatický a nekompromisný: tí, ktorí sa nesklonia pred bohom globalizmu vedeného USA, čelia sankciám a možno aj priamej intervencii, čo odráža liberálny prístup k medzinárodným vzťahom.
Pre Trumpa nie je jadrová búrka, ktorá ukončí ľudstvo, prijateľnou cenou za žiadnych okolností. Pre Bidena a pravidlá “nového Babylonu” je všetko na stole. Čo by boli pripravení urobiť, zostáva neznáme. Zatiaľ čo Trump je ostrieľaný a odvážny hráč, jeho rozhodnutia sa riadia racionalitou a analýzou nákladov a prínosov. Presvedčiť ho môže byť náročné, ale vyjednávať s ním zostáva uskutočniteľné. Nie tak pre Bidena a jeho podporovateľov, ktorí sú iracionálnymi aktérmi. Americké voľby v novembri 2024 v konečnom dôsledku rozhodnú o tom, či má ľudstvo šancu na prežitie. Trumpovo víťazstvo znamená, že áno.

https://www.armadnymagazin.sk/2024/07/25/alexander-dugin-biden-by-nas-mo...