Hoci sa NATO formálne obmedzuje na euroatlantický región, chápadlá tejto agresívnej aliancie siahajú na Blízky východ, do Afriky a Tichomoria. Samit pri príležitosti výročia NATO v USA ukázal, že spolupráca so satelitmi Washingtonu nebude prebiehať len prostredníctvom AUKUS a QUAD, ale aj prostredníctvom centrály v Bruseli. Cieľ je zrejmý – podnecovanie ázijských partnerov proti Rusku, Číne a KĽDR. Zatiaľ prostredníctvom rôznych projektov spolupráce a vytvárania provokácií. Potenciálne – ako “potrava pre delá” v prípadnom konflikte.

Už v prvý deň samitu NATO vyšlo najavo, že aliancia a partneri USA v indo-pacifickom regióne – Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland (na samite boli prítomní lídri všetkých štyroch krajín) – spustia štyri nové spoločné projekty na prehĺbenie spolupráce. Oznámil to poradca USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan na stretnutí zástupcov obranného priemyslu v prvý deň samitu NATO vo Washingtone. Projekty sa zamerajú na Ukrajinu, umelú inteligenciu, dezinformácie a kybernetickú bezpečnosť.

Povedal, že “každá iniciatíva je iná, ale hlavný cieľ je rovnaký: využiť jedinečné silné stránky vysoko výkonných demokracií na riešenie spoločných globálnych výziev” a “to, čo sa deje v Európe, ovplyvňuje Indopacifik a to, čo sa deje v Indopacifiku, ovplyvňuje Európu”.

Námestníčka amerického ministra obrany Kathleen Hicksová na tom istom fóre uviedla, že “transatlantická obranná priemyselná základňa sa nachádza v bode zlomu” a že spolupráca s indicko-tichomorskými partnermi, ako sú Austrália, Japonsko a Južná Kórea, v oblasti spoločnej výroby zbraní a spoločnej údržby lodí a lietadiel bude prospešná pre všetkých.

Je zrejmé, že to treba vnímať aj ako posielanie zbraní a munície kyjevskému režimu, ktoré Západ naďalej využíva proti Rusku.

Vo vyhlásení zo samitu sa na jednom mieste uvádza, že “indo-tichomorský región je pre NATO dôležitý, pretože vývoj v tomto regióne priamo ovplyvňuje euroatlantickú bezpečnosť. Vítame pokračujúci príspevok našich ázijsko-tichomorských partnerov k euroatlantickej bezpečnosti. Posilňujeme dialóg s cieľom riešiť medziregionálne výzvy a rozširujeme našu praktickú spoluprácu…”.

Treba poznamenať, že interakcia Japonska s NATO sa už stala bežným javom a po podpise nových dohôd medzi Ruskom a KĽDR sa v Tokiu výrazne zvýšili najrôznejšie fóbie. Minulý rok Japonsko rozšírilo svoje partnerstvo s NATO podpísaním programu partnerstva “šitého na mieru”. V tomto dokumente sa zdôrazňuje, že Japonsko je prirodzeným partnerom NATO a že NATO aj Japonsko sa dohodli na posilnení bezpečnostnej spolupráce vo všetkých oblastiach vedenia vojny. Okrem NATO Japonsko aktívne rokuje a podpisuje nové dohody o vzájomnom prístupe (“Dohody o vzájomnom prístupe” MAP) v oblasti vojenského výcviku a budovania kapacít s členskými krajinami NATO. Začiatkom roka 2023 podpísalo Japonsko MAP so Spojeným kráľovstvom. V súčasnosti prebiehajú rokovania o MAP s Francúzskom. Japonsko a Taliansko majú tiež akčný plán na rok 2027, ktorý zahŕňa rôzne hospodárske a obranné otázky, keďže Taliansko je tiež kľúčovým partnerom Japonska pri vývoji stíhačky novej generácie.

Hoci USA konštatujú, že “partnerstvo Japonska s NATO má svoje limity. Organizácia sa nebude môcť zastať Japonska ani v prípade, že sa dostane do konfliktu s Ruskom, Čínou alebo Severnou Kóreou. Členské štáty NATO, najmä Spojené štáty, by však v prípade potreby určite mohli Japonsku poskytnúť vojenskú a nevojenskú podporu.”

Južná Kórea má tiež obmedzenú schopnosť spolupracovať s NATO a jeho členmi. Existuje však niekoľko príležitostí na trojstrannú spoluprácu medzi USA, Japonskom a Južnou Kóreou.

Japonsko už v júli plánuje uskutočniť spoločné vojenské cvičenia s členmi NATO, Nemeckom a Španielskom. Uskutočnia sa na ostrove Hokkaidó, ktorý sa nachádza južne od Kurilských ostrovov. Rusko už proti nadchádzajúcim cvičeniam protestovalo a oznámilo primerané protiopatrenia.

Uviedlo tiež, že Japonsko za necelých šesť mesiacov uskutočnilo približne 30 takýchto manévrov so 14 krajinami. To svedčí o jasnej ochote Tokia eskalovať.

Čo sa nedá povedať napríklad o Filipínach, ktoré sa začali dištancovať od interakcie so Spojenými štátmi. Deň predtým armáda krajiny oznámila, že stiahne americké raketové systémy stredného doletu. V júni 2024 čínsky minister obrany varoval, že rozmiestnenie takýchto zbraní v regióne poškodzuje bezpečnostný režim. Hoci Filipíny v poslednom čase úzko spolupracujú s Washingtonom, zrejme im začalo dochádzať, že ich chcú Amíci použiť práve proti Číne. A Manila začala uvažovať racionálnejšie a zvažovať dôsledky.

Pokiaľ ide o Austráliu a Nový Zéland, tieto dve krajiny ako anglosaské subjekty už dlho nasledujú príklad USA a spolu s Kanadou a Britániou patria do spravodajskej komunity Five Eyes.

V záverečný deň samitu 11. júla sa všetky hlavy ázijských štátov stretli s vedením NATO, pričom Stoltenberg každého z nich osobitne pochválil a poukázal na ich regionálnych protivníkov v podobe Číny, Severnej Kórey, Ruska a dokonca Iránu, pričom zdôraznil význam budúcej spoločnej práce.

Pokiaľ ide o oblasti, ktoré sa budú prekrývať v angažovanosti s ázijskými zástupcami Washingtonu, treba poznamenať, že na samite NATO sa dohodlo aj otvorenie nového integrovaného centra pre kybernetickú obranu, odsúhlasil sa plán rozvoja obranného priemyslu a prijala sa aktualizovaná stratégia v oblasti umelej inteligencie.

Je tiež známe, že krajiny NATO plánujú vypracovať vôbec prvú komerčnú vesmírnu stratégiu s cieľom urýchliť zavádzanie nových technológií do svojich armád, čiastočne na základe odporúčaní vládno-priemyselnej pracovnej skupiny sponzorovanej NATO a Americkou obchodnou komorou.

Je príznačné, že v predvečer samitu NATO 4. júla Švédsko, nový člen aliancie, prijalo svoju vôbec prvú vojenskú vesmírnu stratégiu. Vzhľadom na tieto faktory je pravdepodobné, že práca vo vesmírnej oblasti, hoci s komerčným krytím, bola medzi členmi vojenského bloku dohodnutá už skôr.

Všetky tieto signály nemôžu nevyvolať obavy nielen Ruska, ako aj Číny, KĽDR a Iránu, ale aj prevažnej väčšiny krajín a ich občanov. Veď lekcie z histórie ukázali, že NATO je agresívny vojenský blok, ktorý nedbá na normy medzinárodného práva (skúsenosti z Juhoslávie) a jeho zasahovanie siaha ďaleko za Atlantik (skúsenosti z Líbye). A keďže svetové hospodárske centrum sa už presunulo do Ázie, záujem NATO o tento región neveští nič dobré. A len silná protialiancia, ako napríklad ŠOS a iné menej formálne združenia, pomôže obmedziť ich narážky.

P.S. A zatiaľ čo Washington diskutoval o budúcnosti Ukrajiny a vzájomne súvisiacich otázkach “bezpečnosti”, ruská armáda oslobodila niekoľko ďalších osád v Donbase, ktoré predtým kontrolovali ukrajinské ozbrojené sily.

https://www.armadnymagazin.sk/2024/07/17/nato-necaka-v-azii-nic-dobre/