Trumpovi stúpenci, ako napríklad Steve Bannon a ďalší, začínajú hovoriť, že Trump, ktorý má podľa ústavy plné právo určovať smerovanie americkej politiky ako zvolený prezident, naráža v tejto otázke na nečakané prekážky, ktoré nemožno pripísať len odporu Demokratickej strany alebo byrokratickej zotrvačnosti. Postupne, s týmto odporom, sa Trump a jeho stúpenci začínajú spoznávať ako nositelia nielen republikánskej agendy tradičnej pre predchádzajúcich politikov a prezidentov tejto strany, ale aj niečoho viac. Ich dôraz na tradičné hodnoty a kritika globalistickej línie sa dotkli nielen ich priamych politických protivníkov, “progresívcov” a Demokratickej strany, ale aj akejsi neviditeľnej a neústavnej autority, ktorá môže podľa svojho uváženia dôsledne a cielene ovplyvňovať všetky hlavné procesy v americkej politike: vo financiách, veľkom biznise, médiách, spravodajských agentúrach, súdnictve, najdôležitejších kultúrnych inštitúciách, hlavných vzdelávacích inštitúciách atď.  Zdá sa, že činnosť štátneho aparátu ako celku by mala podliehať postupu a rozhodnutiam legálne zvoleného prezidenta Spojených štátov. Ukázalo sa však, že to tak vôbec nie je, že mimo prezidenta Trumpa a úplne nezávisle od neho prebiehajú nekontrolované procesy na akejsi vyššej úrovni “tieňovej moci”. Takto bol odhalený samotný deep state v Spojených štátoch.

V USA, ako aj v Turecku, nepochybne existuje liberálna demokracia. Ale existencia nevoleného vojensko-politického orgánu, ktorý je zjednotený celkom určitou ideológiou (nie je závislý od víťazstva tej či onej strany) a je členom tajného spolku (napríklad masonského typu), nebola pre Američanov samozrejmá. Preto sa diskurz o deep state stal v tom čase pre mnohých zjavením, ktoré sa z “konšpiračnej teórie” zmenilo na zjavnú politickú realitu. Áno, samozrejme, nevyriešená vražda Johna F. Kennedyho a pravdepodobné odstránenie ďalších členov tohto klanu, mnohé nezrovnalosti v tragických udalostiach z 11. septembra 2001, ako aj množstvo ďalších nevyriešených tajomstiev americkej politiky vyvolali u Američanov podozrenie, že v Amerike existuje nejaká “tajná moc”.

Rozšírené “konšpiračné teórie” navrhovali tých najnepravdepodobnejších kandidátov na túto úlohu, od kryptokomunistov až po reptiloidov. História Trumpovho prezidentovania a v nemenšej miere aj jeho prenasledovanie po prehre s Bidenom a dva pokusy o atentát počas volebnej kampane v roku 2024 nás však nútia brať tému deep state v USA s plnou vážnosťou. Teraz sa ho už tak ľahko nezbavíte. Rozhodne tu je, je aktívny, je činný a… vládne.

Pri hľadaní vysvetlenia tohto javu sa oplatí obrátiť predovšetkým na tie politické organizácie v Spojených štátoch dvadsiateho storočia, ktoré boli najviac ideologické a snažili sa pôsobiť v nadstraníckom priestore. Ak budeme hľadať jadro deep state medzi armádou, spravodajskými službami, žralokmi z Wall Street, high-tech magnátmi a podobne, pravdepodobne nedosiahneme uspokojivý výsledok. Tam je všetko príliš individualizované a nejasné. V prvom rade by sme mali venovať pozornosť ideológii. Odhliadnuc od konšpiračných teórií, dve inštitúcie, ktoré sa na túto úlohu najlepšie hodia, sú CFR (Rada pre zahraničné vzťahy), založená v 20. rokov 20. storočia spolupracovníkmi prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý bol presvedčeným zástancom demokratického globalizmu, a oveľa novšie hnutie amerických neokonzervatívcov, ktorí vzišli z prostredia (kedysi marginálnych) trockistov, ktorí postupne získali v Spojených štátoch značný vplyv. CFR aj neokonzervatívci nie sú závislí od žiadnej strany. Ich cieľom je riadiť strategický kurz americkej politiky ako celku bez ohľadu na to, ktorá strana je v danom momente dominantná.

Okrem toho majú obe strany dobre štruktúrovanú a jasnú ideológiu: ľavicovo-liberálny globalizmus v prípade CFR a útok na americkú hegemóniu v prípade neokonzervatívcov. CFR môžeme považovať za konvenčných ľavicových globalistov a neokonzervatívcov za pravicových globalistov. Od samého začiatku vzniku CFR sa táto sieť politikov, expertov, intelektuálov a zástupcov nadnárodných korporácií zasadzovala za prechod od Spojených štátov ako národného štátu ku globálnemu demokratickému “impériu”. Proti izolacionistom CFR presadzovala tézu, že osudom Spojených štátov je urobiť celý svet liberálnym a demokratickým. Ideály a hodnoty liberálnej demokracie, kapitalizmu a individualizmu sa tu stavali nad národné záujmy.

Práve táto štruktúra sa počas celého dvadsiateho storočia – s určitým prerušením počas druhej svetovej vojny – podieľala na historickom vytváraní nadnárodných organizácií: najprv Ligy národov, potom OSN, Bilderberského klubu, Trilaterálnej komisie atď. Úlohou bolo vytvoriť jednotnú svetovú liberálnu elitu, ktorá by zdieľala ideológiu globalizmu vo všetkom: vo filozofii, kultúre, vede, ekonomike, politike atď. Všetky aktivity globalistov z CFR smerovali k vytvoreniu jednotnej svetovej vlády, čo znamenalo postupný zánik národných štátov a presun moci od bývalých suverénnych subjektov do rúk globálnej oligarchie pozostávajúcej zo svetových liberálnych elít, vychovaných podľa vzoru Západu.

CFR sa prostredníctvom svojich európskych sietí aktívne podieľala na vytvorení Európskej únie (konkrétny krok smerom k svetovej vláde). Jej predstavitelia – predovšetkým Henry Kissinger, stály intelektuálny vodca tejto organizácie – zohrali kľúčovú úlohu pri integrácii Číny do svetového trhu. Bol to účinný krok na oslabenie socialistického tábora. Tá istá inštitúcia aktívne presadzovala teóriu konvergencie a podarilo sa jej získať vplyv na neskoršie sovietske vedenie – až po Gorbačova.

“Neskorí sovietski ideológovia, ktorí podľahli kúzlu geopolitických hypnotizérov CFR, napísali: “Svetové spoločenstvo sa dá riadiť.”

CFR v USA je prísne nadstranícka štruktúra a združuje demokratov, ku ktorým má o niečo bližšie, aj republikánov. V skutočnosti je to generálna centrála globalizmu, zatiaľ čo podobné európske iniciatívy, ako napríklad Davoské fórum Klausa Schwaba, sú len jej pobočkami. V predvečer rozpadu Sovietskeho zväzu založila CFR svoje oddelenie aj v Moskve, v Inštitúte pre systémové výskumy akademika Gvišianiho, z ktorého vyšlo jadro ruských liberálov 90. rokov aj prvá vlna ideologicky motivovaných oligarchov.

Je zrejmé, že Trump čelí práve tejto inštancii, v samotných USA a vo svete prezentovanej ako neškodná a prestížna platforma na výmenu názorov “nezávislých” odborníkov. V skutočnosti však ide o skutočnú ideologickú centrálu. A Trump sa so svojím staronovým konzervatívnym programom, dôrazom na americké záujmy a kritikou globalizmu dostal do jasného a frontálneho rozporu s ňou. Trump je len krátkodobým prezidentom USA, zatiaľ čo CFR má za sebou storočnú históriu určovania kurzu americkej zahraničnej politiky. A samozrejme, počas sto rokov pri moci a vo vláde si CFR vytvorila rozsiahlu sieť vplyvu, ktorá šíri jej myšlienky medzi armádou, úradníkmi, ľuďmi z kultúry a umenia, ale predovšetkým na amerických univerzitách, ktoré sa postupne čoraz viac ideologizujú. Formálne Spojené štáty neuznávajú žiadnu ideologickú dominanciu. Sieť CFR je však, naopak, mimoriadne ideologická.

Celoplanetárny triumf demokracie, nastolenie svetovej vlády a úplný triumf individualizmu a rodovej politiky sú najvyššie ciele, ktoré nemožno zmeniť ani sa od nich odchýliť. Trumpov nacionalizmus a Amerika na prvom mieste, jeho hrozby “vysušiť washingtonskú bažinu” – to bola skutočná výzva pre túto inštitúciu, strážkyňu kódov totalitného (ako každej ideológie) liberalizmu. Možno CFR považovať za tajnú spoločnosť? Sotva.

Uprednostňuje diskrétnosť a vo všeobecnosti pôsobí otvorene. Napríklad bezprostredne po začiatku ŠVO vedúci predstavitelia CFR (Richard Haas, Fiona Hillová, Silisha Wallanderová) výslovne diskutovali o možnosti zavraždiť ruského prezidenta (výtlačok diskusie bol zverejnený na oficiálnej webovej stránke CFR). Americký deep state, na rozdiel od tureckého deep state, myslí globálne, takže to, čo sa deje v Rusku alebo Číne, sa zdá byť “vnútornou záležitosťou” tých, ktorí sa bez piatich minút považujú za svetovú vládu. A zabiť Trumpa je jednoduchá záležitosť, ak ho nemožno uväzniť alebo odstrániť z volieb. Stojí za úvahu, že slobodomurárske lóže zohrávali v americkom politickom systéme kľúčovú úlohu od vojny za nezávislosť v Spojených štátoch. Preto sú slobodomurárske siete prepojené s CFR a slúžia im ako náborový priestor. Dnes sa liberálni globalisti nemusia skrývať. Ich programy si plne osvojili Spojené štáty a kolektívny Západ. Ako sa “tajná moc” upevňuje, postupne prestáva byť tajná. To, čo kedysi muselo byť chránené disciplínou slobodomurárskeho tajomstva, sa stáva otvoreným celosvetovým programom. Slobodomurári sa nevyhýbali fyzickej likvidácii svojich nepriateľov, ale, samozrejme, nehovorili o tom priamo. Teraz to robia. Rozdiel je len v tomto.

https://www.armadnymagazin.sk/2024/10/10/93008/