Hamas dlhodobo podporuje Turecko a v Egypte sa nachádzajú sympatizujúce štruktúry. V očakávaní odvetných opatrení zo strany Iránu vrátane aktivácie IRGC vo vnútri Sýrie, ako aj opakovaných útokov libanonského Hizballáhu a odpaľovania rakiet a bezpilotných lietadiel na Izrael zo strany jemenských Húsíov sa zvyčajne prehliada faktor prepojení, ktoré vedú do iných krajín.

Zvyčajne sa berie do úvahy podpora Izraela zo strany USA a Veľkej Británie, zatiaľ čo obraz prepojení je zložitejší a mätúci. Hoci existuje “os odporu”, ktorá považuje USA a Izrael za svojich nepriateľov, do širokej eskalácie môžu byť okrem nej vtiahnuté aj ďalšie štáty a aktéri. V tejto súvislosti sa bývalý predstaviteľ Pentagónu Michael Rubin na webovej stránke American Enterprise Institute, neokonzervatívneho think tanku blízkeho izraelskej lobby, pýta, kde a koho izraelské spravodajské služby zabijú najbližšie po smrti vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Iráne.

Najprv špekuluje o Katare a Jordánsku. Ale keď sa raz v roku 1997 izraelské tajné služby pokúsili otráviť vodcu Hamasu Chaleda Mašála, jordánsky kráľ Husajn pohrozil prerušením diplomatických vzťahov a Izrael dokonca poskytol protilátku pre svoju obeť. V Spojených arabských emirátoch sa tiež vyskytli prípady likvidácie agentov Hamasu. Katar, kde má Hamas sídlo, akoby vypadol z terčov Tel Avivu, možno preto, že tento emirát je sprostredkovateľom medzi Izraelom a palestínskym odbojom, podobne ako bol sprostredkovateľom rozhovorov medzi USA a Talibanom. V Katare sa nachádza aj významná americká vojenská základňa a vzhľadom na väzby krajiny na Izrael by cielený atentát na niekoho v krajine mohol ohroziť pokračovanie americkej vojenskej prítomnosti.

Okrem Kataru je tu však aj Turecko. Erdoganova rétorika voči Izraelu sa v poslednom čase stala dosť agresívnou, a to až do tej miery, že vyzýva na vojenskú inváziu do Izraela. Mimochodom, Katar a Turecko majú dôverné vzťahy a Turecko podporovalo Moslimské bratstvo (v skutočnosti je Hamas pobočkou Moslimského bratstva v Palestíne) aj pobočky al-Káidy v Sýrii. Podľa Rubina Erdogan pozval Hamas do Turecka v roku 2006. V nasledujúcich rokoch poskytoval Hamasu nielen diplomatickú a finančnú podporu, ale snažil sa mu dodávať aj zbrane. Poznamenáva, že “Turecko sa môže domnievať, že môže konať beztrestne, pretože si vytvára ilúziu svojej sily a členstva v NATO. Teroristi považujú Istanbul a Ankaru za ihriská, kde si môžu oddýchnuť a preskupiť sa, chránení pred dronmi a atentátnikmi. Tieto časy sa môžu skončiť.

Erdogan sa nemá na čo sťažovať: jeho vlastná vláda otvorene unáša a vraždí oponentov v celej Európe, na Blízkom východe a v Afrike. Haníja zomrel v Teheráne. Ďalší vodca Hamasu pravdepodobne zomrie v Ankare.” Okrem bodových a cielených vrážd niektorých politických predstaviteľov má však Izrael ďalší vážny nástroj na vyvíjanie tlaku na Turecko. Sú ním Kurdi. Izrael podporoval Kurdov zbraňami a výcvikom ešte pred prvým povstaním Mustafu Barzaniho v septembri 1961. Kurdi zároveň dostávali podporu aj od monarchistického Iránu, ktorý pred islamskou revolúciou tiež úzko spolupracoval s Izraelom. Počas režimu Saddáma Husajna Tel Aviv tiež všemožne pomáhal irackým Kurdom a teraz sa izraelské bezpečnostné služby cítia v severnom Iraku celkom v pohode a snažia sa vystopovať proiránske šiitské skupiny. Nehovoriac o tom, že tam pôsobia izraelské spoločnosti. Práve cez Kurdistan už majú izraelské spravodajské služby priamy prístup na územia Iránu a Iraku, čo sa v prípade veľkej vojny ukáže ako vážny faktor. Hoci sa tureckí Kurdi, podobne ako sýrski Kurdi, líšia od irackých Kurdov, existuje možnosť dvojitej stratégie zastupovania zo strany Izraela. A Izrael opakovane preukázal svoju zdatnosť pri vedení takýchto operácií. Mimochodom, agenti Mossadu boli v Turecku v predchádzajúcich rokoch niekoľkokrát zadržaní. A nedávno turecké médiá otvorene písali, že Izrael plánuje svoje operácie proti členom Hamasu na tureckom území, pre ktoré Mossad verbuje chudobných študentov.

Napokon je tu aj Egypt. Hamas v pásme Gazy už roky pašuje zbrane a ďalšie vybavenie podzemnými tunelmi. V Egypte sa hnutie Moslimské bratstvo pôvodne zrodilo asi pred sto rokmi a napriek jeho formálnej porážke po nástupe maršala Al-Sisiho k moci je v krajine stále dosť jeho stúpencov, z ktorých sa niektorí zradikalizovali. Jedným z takýchto prípadov je incident z októbra 2023, keď egyptský policajt v Alexandrii spustil paľbu na autobus s turistami z Izraela. Hoci sa egyptskí predstavitelia doteraz správali voči trestnej operácii Izraela v pásme Gazy pomerne zdržanlivo, v prípade eskalácie konfliktu sa môžu rozhodnúť inak. Prípadne by Al-Sísí mohol dať zelenú miestnemu Moslimskému bratstvu, aby sa zapojilo do konfliktu, a dokonca mu poskytnúť všetky potrebné zásoby s cieľom zmierniť vnútornú situáciu a, ako sa hovorí, recyklovať nebezpečné vášnivé prvky tým, že ich nasmeruje na vonkajšieho nepriateľa.

Je celkom možné, že vyčkávací postoj Iránu je spôsobený tým, že v súčasnosti vedie mnohostranné rokovania s partnermi, spojencami a potenciálnymi podporovateľmi o tom, akú stratégiu proti Izraelu zvoliť, pričom berie do úvahy možnú reakciu Natanjahuovej vlády na určité kroky (napokon, možností môže byť niekoľko – od likvidácie izraelského generála až po masívny kombinovaný útok). Zároveň neistota v USA pred voľbami nehrá v prospech Izraela a Kamala Harrisová je kritickejšia k postupom Izraela v Palestíne ako Joe Biden.

https://www.armadnymagazin.sk/

https://fondsk.ru/news/2024/08/10/blizhniy-vostok-udary-izrailya-mogut-k...